Bolo to úplne spontánne. Jedného krásneho letného dňa mi napadlo dať si piercing do jazyka. Vždy sa mi to veľmi páčilo, tak prečo nie? Chcela som však konať s čistou hlavou a tak som si povedala, že počkám do rána druhého dňa a keď si to dovtedy nerozmyslím, tak si ho dám (presne tak isto som to mala aj s tetovaním).
Samozrejme, že som si to nerozmyslela, ba čo viac, prišlo mi to ako najlepší nápad aký som kedy mala. No o pár hodín som svoje rozhodnutie dosť ľutovala. Prepichnutie nepatrilo medzi tie najpríjemnejšie zážitky (i tetovanie bolelo menej a to trvalo o dosť dlhšie), no v porovnaní s opuchnutým jazykom a neschopnosťou rozprávať a jesť to bola prechádzka ružovou záhradou. Už v ten večer som si hovorila, že žiadny ďalší piercing si nikdy nedám (a to som mala v pláne ešte minimálne jeden na omnoho citlivejšie a chúlostivejšie miesto). Mala som dokonca chvíľky, keď som si ho chcela vybrať a zahodiť čo najďalej. Našťastie opuch do rána ustúpil a bolesť takisto po pár dňoch úplne zmizla. Už po týždni som sa veselo napchávala orieškami a syrčekom prineseným z výletu v Holandsku (mala som šťastie, že som nedostala zápal takže ak zvažujete piercing, nenasledujte môj príklad a vydržte bez mliečnych výrobkov aspoň 2-3 týždne).
Dnes sú to 3 týždne čo ho mám a nedala by som ho preč za nič na svete! Jediné, čo mi ešte stále robí ťažkosti je to šušlanie, no verím, že si nejak zvyknem. Koniec koncov, ani predtým som moc nevedela sykavky, tak čo? :)
Lucia
 |
| Nie, nie je nakrivo. To len tak blbo vidieť :) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára